Z histórie vodárenstva v SR 

Prechod majetku štátu na národné výbory / 1953-1963

V povojnovom období nastáva rýchly rozvoj priemyslu a súčasne aj rozvoj verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Hlavnou prioritou KSČ bolo zvýšenie napojenosti obyvateľov na vodovod a zásobovanie štátnych podnikov pitnou vodou. Na odkanalizovanie odpadových vôd a ich čistenie nebol kladený dôraz. Dokazujú to aj dobové záznamy :

"Správa vodného hospodárstva dáva nášmu pracujúcemu ľudu dobrú pitnú vodu, ktorej je na mnohých miestach - nedostatok, dáva pritom elektrickú energiu nášmu priemyslu, zadržiava vodu pre naše poľnohospodárstvo, stará sa o čistotu našich miest kanalizáciou. Úspechy veľké a úctyhodné. Vodohospodársky plán, schválený tohto roku vládou, dáva rozsiahle nové úlohy. Do roku 1970 má byť vybudované pre zlepšenie vodných pomerov a pre využitie vodných zdrojov asi za 51 miliárd Kčs vodohospodárskych diel a zariadení." (Harus Ján, Národní shromáždění, 1954) (Harus Ján, 1954).

Na základe uznesenia celoštátnej konferencie KSČ sa v roku 1957 významne rozšírila právomoc národných výborov a ich zodpovednosť pri správe štátu a riadení hospodárstva. Do pôsobnosti národných výborov boli prevedené ďalšie podniky a organizácie, medzi nimi aj vodovody a kanalizácia (Stenoprotokol ze schůze č. 17, 17. 4. 1957, 1957).

V roku 1959 malo jednu z najdôležitejších úloh vodné hospodárstvo v odbore zdravotno-vodohospodárskom, t. j. v zásobovaní vodou, kanalizáciách a čistení a zneškodňovaní odpadových vôd i zúžitkovaní hodnotných látok z odpadových vôd. Tieto úlohy vystupovali do popredia v diskusii o ďalších cestách zvyšovania životnej úrovne najmä v spojitosti s rozsiahlou bytovou výstavbou.

V českých krajinách bolo z 11 500 obcí s počtom obyvateľstva asi 9,3 mil. vodovodmi zaopatrených iba 2571 obcí, z toho asi polovina len čiastočne. Vodou z vodovodu bolo zásobovaných 6 miliónov 145 tisíc obyvateľov, na Slovensku 860 tisíc obyvateľov. Spotreba vody na osobu a deň činil u vidieckych vodovodov 135 litrov, v krajských mestách 179 litrov (Stenoprotokol ze schůze č. 30, 20. 2. 1959, 1959).

"Je žiadúce, aby náš celoštátny priemer v roku 1975 dosiahol aspoň 70 % obyvateľstva zásobeného vodou z verejných vodovodov a aby sa spotreba na osobu a deň zvýšila asi na 300 litrov."(Valo Jozef, Národní shromáždění, 1959) (Jozef).

"Nedostatočne sú vybavené naše mestá vodovodmi a kanalizáciou. Komplexne sú vodovodmi a kanalizáciou vybavené iba byty, postavené väčšinou od roku 1948. Ostatný bytový štandard je veľmi nízky. Vodu z vodovodov používa u nás iba 27 % obyvateľstva. Je preto len prirodzené, že vedľa riešenia bytového problému musíme veľkú pozornosť venovať riešeniu hygienických problémov v mestách i na dedinách" ( Poslanec Choleva Slovenská národná rada,15. júla 1960) (Choveala, 1960).

Budovanie VV a VK v mestách / 1663-1973

V tomto období je tempo výstavby vodovodov a kanalizácií obmedzené pomalým rastom stavebných a strojárskych kapacít a nedostatočným predstihom v projektovej pripravenosti. Vytýčené úlohy do roku 1970 predpokladajú nielen zlepšenie práce štátnych a hospodárskych organizácií, ale i aktívnu účasť všetkého obyvateľstva pri zabezpečovaní úloh ďalšieho rozvoja vodného hospodárstva formou výstavby miestnych vodovodov a kanalizácií. Využitím iniciatívy občanov, zabezpečením nevyhnutných materiálnych a finančných zdrojov a technickej pomoci skúsených vodohospodárov bolo možné urýchliť riešenie mnohých otázok na úseku zásobovania vodou i kanalizácií v akcii "Z".

Podľa údajov Krajskej hygienicko-epidemiologickej stanice v Banskej Bystrici bolo v Stredoslovenskom kraji v roku 1964 - 49, 5 % vzoriek vody z vodovodov závadných.

Príčiny závadnosti vody boli najmä :

• opotrebovanie a zlý technický stav vodárenských zariadení
• Okresná vodohospodárska služba nevykonáva systematickú údržbu
• nevyhovujú pásma hygienickej ochrany pramenísk
• nedostatky v chlórovaní vody
• okresné vodohospodárske správy zväčša nerobia vyšetrenia vody z verejných vodovodov, hoci ako výrobcovia sú povinní tieto kontroly zabezpečovať.

Pri organizácii a vybavení vodohospodárskej služby, ako aj prostriedkov dávaných na údržbu a generálne opravy vodovodov a vodárenských zariadení sa neočakávalo výrazné zlepšenie kvality. Dokonca v rokoch 1963-1964 došlo k podstatnému zhoršeniu zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, najmä nedostatočnou údržbou a pripájaním ďalších sídlisk na existujúcu vodárenskú sieť, bez potrebného zvýšenia vodných zdrojov.

Do roku 1964 sa vybudovali kanalizácie v krajských a niektorých okresných mestách, prípadne v priemyselných centrách. Výstavba týchto kanalizácií sa robila nekomplexne, väčšinou bez čistiarní odpadových vôd. Tento postup sa nepriaznivo odrazil v stále sa zvyšujúcom znečisťovaní tokov.

V roku 1964 bolo na Slovensku vo výstavbe 75 čistiacich staníc s plánovaným objemom prác 115, 6 mil. Kčs. Prestavané bolo 102, 9 mil. Kčs, t. j. 89, 0 %. (Slovenská národná rada, 4. schôdzka, 27. mája 1965 , 1965)

Prvé plánovanie opráv a obnovy / 1973-1983

Už v tom období sa objavili problémy so zlým technickým stavom vodárenskej infraštruktúry. Jednalo sa najmä o straty vody, prítok balastných vôd do verejnej kanalizácie a závady na technologických zariadeniach. Vzhľadom na dôležitosť pravidelnej kontroly vodovodných zariadení boli v ďalšom období vykonávané previerky a vyhodnocované s polročnou periodicitou.

Výroba pitnej vody v SSR vzrástla za 20 rokov (1961 - 1980 ) na 3,9 násobok a v roku 1980 dosiahla 462 mil. m3. Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov vzrástol za toto obdobie z 1,1 mil. na 3,22 mil. Voda bola zabezpečená pre takmer 764 tis. nových bytov. Špecifická potreba pitnej vody na obyvateľa za deň stúpla z 200l v roku 1960 na 405 l v roku 1980. Vodné hospodárstvo tým významne prispelo k zabezpečeniu rastu životnej úrovne obyvateľstva SSR. V rokoch 1971 - 1980 bolo vybudovaných 2670 km vodovodov a kanalizácií v akcii "Z".

Na odstránenie nežiadúceho stavu boli prijaté opatrenia:

1. Vykonať previerky stavu vodovodných zariadení v správe organizácií vodovodov a kanalizácií a zistené nedostatky,

a) ktoré možno odstrániť v rámci údržby a opráv, ihneď operatívne odstrániť

b) ktorých odstránenie si vyžaduje vykonať náročnejšie rekonštrukcie, vypracovať do 31. marca 1983 harmonogram opatrení a zabezpečiť ich realizáciu.

2. Vykonávať minimálne dvakrát ročne vo vybraných výrobných a nevýrobných organizáciách, ktoré sú rozhodujúcimi odberateľmi pitnej vody, periodické previerky vnútorných vodovodov a inštalácií, s cieľom dosiahnuť racionálne hospodárenie s pitnou vodou; dôrazne sledovať a vyžadovať plnenie uložených opatrení,

3. V rámci bytového fondu vykonávať minimálne dvakrát ročne periodické previerky vnútorných zariadení so zameraním na previerku ich stavu a odstránenie zistených nedostatkov najmä v stratách vody; dôsledne vyžadovať plnenie prijatých opatrení,

4. Vytvárať počnúc rokom 1983 plánovacie, materiálno-technické a kádrové predpoklady pre zlepšenie obsluhy, údržby a opráv vodárenských zariadení; na úseku vodovodov a kanalizácií dôsledne postupovať podľa normatívu opráv a údržby základných prostriedkov.

Toto opatrenie možno považovať za jedno z kľúčových pri zabezpečovaní racionálneho hospodárenia s vodou, efektívneho využívania vodárenských zariadení, znižovania strát vody vo verejných vodovodoch a v neposlednom rade pri zabezpečovaní predĺženia skutočnej životnosti základných prostriedkov.

Jednotlivé krajské národné výbory a Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy prijali na splnenie tohoto opatrenia úlohy orientované predovšetkým na postupné zlepšovanie plnenia prevádzkovej údržby a zvyšovanie percentuálneho podielu opráv na nadobúdacej cene základných prostriedkov vodovodov tak, aby sa dosiahla jeho výška 1, 0 % do 1, 5 %, čo odpovedá odporúčaniu Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR.

Úroveň zabezpečenia údržby a opráv základných prostriedkov vodovodov je v jednotlivých organizáciách vodární a kanalizácií rozdielna. Podiel objemu opráv na nadobúdacej cene základných prostriedkov vodovodov sa v jednotlivých organizáciách pohybuje v rozmedzí od 0,22 % do 1,21 %. V dôsledku uvedených rozdielov v úrovni zabezpečenia prevádzkovej údržby a opráv vodárenských zariadení v jednotlivých organizáciách vodární a kanalizácií bude potrebné, aby zlepšovanie starostlivosti o základné prostriedky vodovodov prebiehalo tým rýchlejšie, čím organizácia v tomto smere viac zaostáva. K plneniu tejto úlohy priaznivo prispejú aj Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva vydané "Plánované normy opráv základných prostriedkov na úseku vodovodov a kanalizácií", ktoré umožňujú i zabezpečenie potrebných finančných nákladov vytváraním rezervy na opravy.

5. Dôsledne uplatňovať v plánoch organizácií vodární a kanalizácií povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 138/1973 Zb. o prednostnom zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou; premietnuť do plánov výkonov počnúc rokom 1983opatrenia uvedené v bodoch 1 až 4 . Najmä vzrastajúce požiadavky na rozsah údržby a opráv

Rozsah a hĺbka vykonaných previerok boli všeobecne negatívne ovplyvnené 'krátkym časovým obdobím, ktoré mali organizácie k dispozícii na ich uskutočnenie, nedostatkom pracovných síl a meracej a prístrojovej techniky. Na rozsahu vykonaných previerok jednotlivých druhov vodárenských zariadení sa odrážala vtedajšia úroveň zabezpečenia ich údržby a opráv. Najlepšie plnenie opatrenia bolo na úpravniach vody, najhoršie na vodovodných potrubiach. Vodárne a kanalizácie Bratislava kontrolu vodovodnej siete nevykonali vôbec, ostatné organizácie tieto nedostatky odstránili na 55 - 68 %.

Harmonogram realizácie opatrení na odstránenie nedostatkov, ktoré si vyžiadali vykonať náročnejšie rekonštrukcie, spracovali všetky organizácie vodární a kanalizácií. Z harmonogramov vyplýva, že na najnutnejšie rekonštrukcie zariadení verejných vodovodov v 7. päťročnici bolo potrebných 108,5 mil. Kčs. Náklady na najnutnejšie rekonštrukcie v 8. 5RP sú v harmonogramoch vyčíslené na vyše 620 mil. Kčs. (RADA, Správa o starostlivostí o zásobovanie vodou, ochranu a využitie vodných zdrojov, Parlamentná tlač, 1983)

Prechod majetku národných výborov na mestá a obce / 1983 - 1993

Obnovenie územnej samosprávy obcí v roku 1990 patrilo nesporne medzi najvýznamnejšie spoločensko-politické zmeny v prvom období transformácie našej spoločnosti. Novelou Ústavy z 18. apríla 1990 mal prejsť majetok verejných vodovodov a kanalizácií do vlastníctva iných právnických osôb, teda aj do vlastníctva obcí.

Zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákonom Federálneho zhromaždenia č. 100/1990 Zb. sa upravili otázky vlastníctva majetku v správe štátu. Podstatná časť majetku vo vlastníctve štátu, nachádzajúceho sa v obci, mala prejsť do jej vlastníctva. Značná časť tohto majetku pôvodne obciam patrila (napr. obecné lesy a pasienky) alebo bola vybudovaná svojpomocne v akcii "Z" (napr. miestne vodovody, kultúrne domy, miestne komunikácie atď. ).

Štátne podniky, ku ktorým majú národné výbory postavenie zakladateľa, sa dňom účinnosti tohto zákona stávajú podnikmi obcí. Funkcia zakladateľa štátnych podnikov založených, Krajskými národnými výbormi, patriacich do odvetví potravinárskeho priemyslu, vodného hospodárstva, dopravy, obchodu, zberu druhotných surovín a projektovania prechádza dňom účinnosti tohto zákona na príslušný ústredný orgán štátnej správy. (RADA, Parlamentná tlač, 1990)

Transformácia vodárenských spoločností / 1993-2003

Od roku 1993 boli začaté prípravy na privatizáciu alebo transformáciu verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Prevod štátneho majetku vodovodov, kanalizácii a čistiarní odpadových vôd do majetku obcí sa realizoval v rámci pilotných projektov v obciach trenčianskeho regiónu, v obciach komárňanského regiónu a v meste Hlohovec. V stanovisku k transformácii Vodární a kanalizácií sa uvádzajú všeobecne známe právne rámce, napríklad uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 748 z 8. októbra 1997 a uznesenie vlády č. 635.

Podniky vodného hospodárstva spravovali v roku 1995 hmotný a nehmotný majetok v hodnote viac ako 91 mld. Sk. Priemerný evidenčný počet pracovníkov bol 15 500. Počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov vzrástol v roku 1995 na 79,4 % a počet obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu vzrástol na 52,5 %. Naďalej pretrvávala nepriaznivá situácia v zásobovaní pitnou vodou vo východoslovenskom regióne, najmä čo sa týkalo kvality vody. Chýbali však ďalšie prostriedky rezortu, podnikom vodovodov a kanalizácií i obciam na dokončenie prívodov vody do jednotlivých obcí a na výstavbu obecnej infraštruktúry.

V oblasti transformácie podnikov Vodární a kanalizácií došlo do roku 1996 k určitej stagnácii spôsobenej nedostatočným záujmom obcí o prevzatie majetku charakteru infraštruktúry a taktiež treba povedať, že aj k určitej organizovanej aktivite, aby tento majetok obecných vodovodov prešiel zo štátu nie do obcí, ale do určitých regionálnych akciových spoločností, ktoré nemajú bližšie definované postavenie.

Kľúčovou úlohou v roku 1996 bola transformácia podnikov Vodární a kanalizácií, privatizácia hydromelioračných zariadení, financovanie verejnoprospešných činností vykonávaných podnikmi Povodie a dokončenie rozostavaných investičných akcií vo vodnom hospodárstve. V transformácii podnikov vodovodov a kanalizácií išlo predovšetkým o udržanie funkčnosti týchto štruktúr, kde sa uplatnili kompetencie obcí pri riešení zásobovania vodou, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, pri presnom vymedzení pôsobnosti štátu v strategických oblastiach. Majetok infraštruktúry charakteru vodovodov a kanalizácií, nachádzajúcich sa na území jednotlivých obcí, resp. ktoré si obce vybudovali spoločne, štát odovzdal bezodplatným prevodom do ich vlastníctva. Nadradené vodárenské sústavy, ako sú diaľkovodné systémy, mohli byť organizované ako spoločnosti za účasti štátu so zámermi zachovania účasti štátu v strategických oblastiach spoločne s týmito obcami.

Počas rokovaní o transformácii sa už v tom období poukazovalo na niektoré nedostatky. Vyberáme :

"Pokiaľ ide o transformáciu štátnych podnikov vodární a kanalizácií, návrh uvádzaný v predloženej správe neumožňuje obciam plniť v plnom rozsahu zodpovednosti, ktoré im stanovuje zákon o obecnom zriadení, to znamená zabezpečovať zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou preto, že v obciach, ktoré sú súčasťou skupinových vodovodov alebo nadradených regionálnych vodárenských sústav, sa navrhuje tento technicko-prevádzkový celok jednotnej vodárenskej sústavy rozdeliť medzi niekoľko subjektov."(Poslanec V. Sopko, SNR, 6. septembra 1995) (V. Sopko, 1995).

"Za osobitne závažnú považujeme zmienku o tom, že na obce a mestá sa odovzdajú vodovodné siete. Je to danajský dar, ak im k tomu nedáme aj prostriedky na dotácie pre ich opravu a údržbu, hoci pán Kozlík vo výbore povedal, že toto odovzdávanie bude sprevádzané aj s príslušným nehnuteľným a hnuteľným majetkom z Vodární a kanalizácií. Bol by som rád, keby to v záverečnom slove potvrdil."( Poslanec Ľ. Černák, SNR, 4. schôdza konanajúca sa 19., 20., 25. a 26. januára 1995) (Ľ.Černák, 1995).

Vláda SR schválila 17. januára 2001 uznesením č. 35 správu o postupe transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií a bezodplatného prevodu majetku štátu do vlastníctva obcí. Toto rozhodnutie umožnilo odštartovať v územnej samospráve dlho očakávaný proces prevodu celého majetku podnikov vodární a kanalizácií do majetku obcí. Spôsob transformácie podnikov vodární a kanalizácií bol schválený aj na základe spolupráce so ZMOS, ktoré bolo zainteresované aj do prípravy návrhu opatrení na realizáciu transformácie. Od 17. januára 2001 plynula 45-dňová lehota, počas ktorej mohli obce a mestá podávať na Ministerstvo pôdohospodárstva SR kvalifikované návrhy na zriadenie obecných vodárenských spoločností, odlišne od uvedeného návrhu, avšak pri rešpektovaní maximálneho počtu 14 obecných vodárenských spoločností.

Z hlavných zásad, podľa ktorých sa proces transformácie vodární a kanalizácií riadil, vyberáme:

• vytvoriť podmienky na viaczdrojové financovanie, vstup zahraničného kapitálu a získavanie finančných prostriedkov na rozvojové programy v danej oblasti
• po realizácii transformácie sa predpokladá vstup zahraničného kapitálu formou navýšenia základného imania
• zachovať technologicko-prevádzkovú funkčnosť vodárenských systémov
• prevod akcií obecných vodárenských akciových spoločností založených FNM SR na obce realizovať priamym spôsobom
• akcie obecných vodárenských akciových spoločností nebudú verejne obchodovateľné a nebude možné previesť výkon práv akcionára z obce na inú fyzickú alebo právnickú osobu
• obce, ktoré majú vlastný majetok charakteru vodární a kanalizácií, ako aj obce, ktorým bol v uplynulom období bezodplatne odovzdaný majetok vodární a kanalizácií, môžu ten vložiť do založených akciových spoločností.

Problematickým miestom v procese transformácie sa v tom období zdali hlavne nevyrovnané majetkovoprávne vzťahy k nehnuteľnostiam, resp. dĺžka trvania úkonov týkajúca sa zápisu do evidencie katastra nehnuteľností, dedičských konaní, zmeny druhu pozemkov. V uvedených prípadoch bola potrebná spoluúčasť MŽP, MS a MV SR na urýchlení týchto procesov. (Voda konečne do rúk obcí, 2001)

ZMOS v tejto súvislosti pripomína, že transformáciou vodárenských spoločností prešla majetková účasť štátu vodárenských spoločností len na mestá a obce. Samosprávne kraje ani štát neboli súčasťou transformačného procesu. (Budaj, 2021)

Transformácia štátnych vodárenských podnikov bola založená na požiadavke, aby vznikli vodárenské akciové spoločnosti, ktoré mali tento verejný záujem zabezpečiť a ktorých výlučnými akcionármi budú iba obce daného územia, pretože práve obce sú k životu občanov a k ich potrebám najbližšie. Akcie vytvorených akciových spoločností boli rozdelené na jednotlivé mestá a obce podľa aktuálneho počtu obyvateľov. Takýmto spôsobom sa stali akcionármi aj mestá a obce na ktorých území sa nenachádzali vodovody a kanalizácie v majetku vodárenskej spoločnosti.

Model transformácie vychádzal aj zo skúseností v zahraničí (napr. vo Francúzsku), keď sa po obdobiach pôsobenia súkromných vodárenských spoločností začal prejavovať trend prevzatia kontroly nad vodárenskými službami municipalitami, t. j. obcami a mestami. Mnohé súkromné vodárenské spoločnosti, ktoré boli veľmi aktívne aj v zahraničí, museli odovzdať dodávky vody späť do rúk obcí a miest . Ako hlavné dôvody reprivatizácie sa uvádzali fakty svedčiace o tom, že privátne firmy nedostatočne prihliadajú na verejný záujem spojený so zásobovaním vody. Praktickým príkladom z Veľkej Británie zo začiatku 90. rokov bolo hromadné odpájanie spotrebiteľov od vodovodnej siete, pretože svojimi príjmami neboli schopní vykrývať firmami určovaný rast cien, ktorý v mnohých prípadoch nemal žiadnu súvislosť s vynakladanými investíciami. Práve takým problémom mala zabrániť transformácia štátnych podnikov vodární a kanalizácií na akciové spoločnosti, ktorých jedinými akcionármi sú obce. Pomerne skoro po založení týchto spoločností sa začali prejavovať aktivity, výsledkom ktorých bola snaha obmedziť vplyv miest a obcí na situáciu v tomto sektore. Neustále sa objavujú pokusy urobiť z vody komerčný produkt, majetkovo preniknúť do sektoru verejnej služby s vodou či obmedzovať prístup k informáciám o fungovaní tejto verejnej služby. Deje sa to aj napriek jasne formulovanému strategickému významu vody a v ústave i v zákonoch definovanému verejnému záujmu pri zabezpečovaní vody pre obyvateľstvo (Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, 2019).