Región pôsobnosti PVS, a.s. 

Verejné vodovody

SKV Liptovská Teplička

Tento skupinový vodovod so svojimi zdrojmi pitnej vody je najvýznamnejším vodovodom zásobujúcim najrozsiahlejšiu časť podtatranského regiónu. Najviac vodných zdrojov s najväčšou výdatnosťou je umiestnených v okolí obce Liptovská Teplička. Tvorí ich 5 prameňov a 9 vrtov s celkovou minimálnou výdatnosťou 332 l/s, pričom zásobujú dva hlavné smery. Prvým je mesto Poprad s okolím a druhým je Spišská Nová Ves.

Tatranský SKV

Zásobuje vodou obce Mlynica, Nová Lesná a Veľký Slavkov. Zdrojom vody je 7 prameňov a vrt v Žákovskej Poľane, z ktorých sa voda upravuje na ÚV. Z ÚV voda odteká dvomi smermi. Jedným smerom - do Novej Lesnej a druhým smerom - do Veľkého Slavkova, kde sa následne rozdeľuje do Mlynice a do Popradu.

Štôlanský SKV

Zásobuje vodou obce Batizovce, Lučivná, Mengusovce a Štôla. Zdrojom vody sú pramene v lokalite Vyšné Hágy a povrchový odber z Rinčovho prameňa. Voda sa upravuje na ÚV Štôla. Z ÚV je voda dopravovaná do VDJ Štôla a odtiaľ do obce Štôla. Za obcou sa potrubie rozdeľuje do Mengusoviec a Lučivnej a do Batizoviec. 

Kežmarský SKV

Zdrojom vody je povrchový odber vody z toku Kežmarská Biela voda. Voda sa následne upravuje v ÚV Mlynčeky a odteká dvomi smermi. Jedným smerom do Kežmarku a Ľubice a druhým smerom do Malého Slavkova. Z ÚV sú samostatným potrubím pomocou čerpacej stanice zásobované Stráne pod Tatrami. Kežmarský SKV je prepojený na SKV Liptovská Teplička, ktorého vody dotujú Kežmarok. Do Kežmarku sú privádzané aj vody zo zdroja v Tatranskej Kotline.

Spišský SKV

Je prepojený na SKV Liptovská Teplička vo VDJ Hrabušice. Do VDJ Hrabušice priteká voda okrem zdrojov z SKV Liptovská Teplička aj z vrtu Teplično a najmä z povrchového odberu a následnej úpravy vody v ÚV Veľká Biela voda (110 l/s). Za obcou Hrabušice sa potrubie rozdeľuje na dva smery. Jeden smer vedie cez Spišský Štvrtok do Levoče a druhý smer vedie cez Smižany do Spišskej Novej Vsi. Ďalšími zdrojmi systému sú pramene a vrt pri Levoči (13,3 l/s) a pramene pri Smižanoch a Spišskej Novej Vsi o výdatnosti 14,3 l/s. Spišský SKV je po SKV Liptovská Teplička druhým najväčším vodovodom v záujmovej oblasti.

Štrba - T. Štrba

Vodovod má vlastné podzemné vodné zdroje - pramene Šulková 1-3 a Kamenný brod, ktorých voda sa upravuje na ÚV Tatranská Štrba. Voda sa z ÚV Tatranská Štrba cez VDJ 2 x 150 m3 a prerušovaciu komoru privádza do VDJ (350 m3) pre obec Štrba, z ktorého je potom obec zásobovaná.

Smokovce SKV

Zdrojmi vody SKV je 6 prameňov v lokalite Starý Smokovec a povrchový odber, z ktorého voda sa upravuje v ÚV Nový Smokovec. Z ÚV je voda vedená do 6 vodojemov, z ktorých sú potom zásobované Smokovce. 

Verejná kanalizácia

ČOV Poprad - Matejovce

Okrem Veľkej Lomnice všetky ostatné verejné kanalizácie transportujú odpadové vody do ČOV Poprad-Matejovce gravitačne. Na tejto rozsiahlej stokovej sústave (možno ju klasifikovať ako nadregionálnu) sú z významnejších čerpacích staníc iba dve (v mestskej časti Kvetnica a vo Veľkej Lomnici). Ostatné dve čerpacie stanice zabezpečujú odkanalizovanie iba lokálnych mestských častí Popradu do najbližších uličných zberačov. Jestvujúca stoková sieť je kombinovanou stokovou sústavou. Základom tvoria zberače (a to predovšetkým zberač "O", ktorý prechádza mestami Svit a Poprad a ďalej je vedený cez Matejovce až na ČOV Poprad-Matejovce) jednotnej stokovej sústavy na ktoré sa postupne neskoršie napájali delené stokové sústavy menších obcí (Lučivná, Štôla, Mengusovce, Smokovce, Štrba, Spišská Teplica, Mlynica, Nová Lesná, Veľká Lomnica a Kvetnica). Samotné mesto Poprad je okrem malej časti stokovej siete (Juh III), ktorá bola stavaná ako delená splašková a dažďová kanalizácia, odkanalizované prevažne jednotnou stokovou sieťou. Hlavný stokový systém je delený na 6 subsystémov podľa mestských častí nasledovne: ako už bolo uvedené zberač "O" odvádza odpadové vody z obcí Štrba, Štôla, Mengusovce, Svit, Spišská Teplica, menšej časti Spišskej Soboty a Matejoviec na ČOV Poprad-Matejovce, zberač "AA" odvádza vody z centrálnej časti mesta Poprad a cez zberač "A" je napojený na zberač "O", zberač "G" napája splaškovú kanalizáciu z časti Juh III na stoku "O"; zberač "B" odvádza odpadové vody zo sídliska Juh I, II, IV a V, Zberač "F" spája mestskú časť Veľká a hlavný kanalizačný systém Spišskej Soboty na zberač "A" a odtiaľ na zberač "O", zberač "E" odvádza odpadové vody zo sídliska Západ do stoky "F" a taktiež ako zberač "E" je napojený na zberač "O". 

Čistiareň odpadových vôd Poprad-Matejovce je mechanicko-biologická čistiareň odpadových vôd, ktorá pozostáva z nasledujúcich hlavných objektov: rozdeľovací objekt pred ČOV, lapač štrku, hrubé strojne stierané hrablice, závitovková čerpacia stanica, jemné strojne stierané hrablice, dvojkomorový prevzdušňovaný lapač piesku pre prietok splaškových odpadových vôd, dvojkomorový prevzdušňovaný lapač piesku pre dažďové odpadové vody, radiálna dažďová nádrž, merný objekt na odtoku z dažďovej nádrže, radiálna usadzovacia nádrž, merný objekt za usadzovacou nádržou. Ďalej stupňom mechanického predčistenia nasledujú štyri paralelné linky biologického čistenia, ktoré pozostávajú v každej línii zo sledu troch anaeróbnych nádrží, za ktorými nasleduje obehová aktivačná nádrž. Za každou obehovou aktivačnou nádržou je zaradená jedna radiálna dosadzovacia nádrž. Súčasťou biologického stupňa čistenia je taktiež regeneračná oxická a anoxická nádrž vratného kalu. Anaeróbne nádrže, obehové aktivačné nádrže a anoxická časť regeneračnej nádrže sú vybavené miešadlami vhodného typu. Obehové aktivačné nádrže sú zároveň vybavené systémom jemnobublinnej pneumatickej aerácie, do ktorého privádzajú nízkotlaký vzduch rotačné objemové dúchadla. Systémom jemnobublinného prevzdušňovania je taktiež vybavená oxická nádrž regenerácie vratného kalu. Dosadzovacie nádrže zabezpečujú separáciu biologicky vyčistenej vody od aktivovaného kalu. Dosadzovacie nádrže sú vybavené prítokovými a flokulačnými valcami, pojazdnými mostami so zhrabovacím zariadením dna, systémom ponorených rúr na odtok vyčistenej vody do obvodových kolektorov vyčistenej vody. Súčasťou dosadzovacích nádrží je čerpacia stanica vratného a prebytočného aktivovaného kalu. V linke biologického čistenia odpadových vôd dochádza k procesom biologického čistenia, pričom systém zabezpečuje nielen odstraňovanie organického biologicky rozložiteľného znečistenia, ale uplatňujú sa i riadené procesy biologickej nitrifikácie a denitrifikácie dusíka a zvýšené biologické odstraňovanie fosforu. Prebytočný aktivovaný kal sa čiastočne odčerpáva zo systému aktivácie. Zahusťuje sa na zahusťovacej odstredivke a spoločne s odťahovaným kalom z primárnej sedimentácie sa čerpá do dvojice reaktorov anaeróbnej mezofilnej stabilizácie čistiarenských kalov. Anaeróbne stabilizovaný kal sa odpúšťa do akumulačnej nádrže, odkiaľ sa periodicky odčerpáva na proces strojne mechanického odvodňovania na samostatnej dekantačnej odstredivke. Strojne mechanicky odvodnený kal sa prechodne skladuje na depónii, ktorá je súčasťou areálu ČOV. Kalová voda z dekantovania anaeróbne stabilizovaného kalu sa prečerpáva do procesu biologického čistenia odpadových vôd do oxickej regeneračnej nádrže vratného kalu. Reaktory anaeróbnej stabilizácie čistiarenských kalov sú vyhrievané a miešané predovšetkým bioplynom, ktorý vzniká v procese mezofilnej anaeróbnej stabilizácie kalu. Bioplyn sa zachytáva z reaktorov anaeróbnej stabilizácie a dovádza sa samostatným potrubím do membránového plynojemu. Bioplyn, ktorý sa nevyužije na vývoj tepla a výrobu teplej úžitkovej vody potrebnej prioritne na ohrev stabilizovaného kalu sa spotrebuje na výrobu elektrickej energie v kogeneračnej jednotke. 

ČOV Kežmarok

V aglomerácii Kežmarok je vybudovaná jednotná stoková sieť odvádzajúca odpadové vody z mesta Kežmarok a z obce Ľubica do čistiarne odpadových vôd. Čistiareň sa nachádza v severovýchodnej časti mesta Kežmarok pri rieke Poprad. Základ stokovej siete tvorí kmeňová stoka "A" ukončená v čistiarni odpadových vôd, do ktorej sú zaústené zberače. Stoková sieť v Kežmarku sa člení na nasledujúce hlavné zberače: kmeňová stoka "A" odvádza odpadové vody z územia medzi riekou Poprad a Ľubickým potokom a čiastočne odpadové vody z obce Ľubica. Prítokmi stoky "A" sú zberače "B" a "C", zberač "B" odvádza odpadové vody z územia medzi Ľubickým potokom a riekou Poprad a zaúsťuje do kmeňovej stoky "A", ktoré privádza všetky odpadové vody do ČOV Kežmarok, zberač "C" odvodňuje juţnú časť územia východne od Ľubického potoka a je zaústený do kmeňovej stoky "A" pri štadióne. Zberač "D" odvodňuje územie na západnej strane rieky Poprad a je zaústený do zberača "B". Zberač "E" odvodňuje územie na západnej strane obce Ľubica na pravej strane Ľubického potoka. Stoková sieť je postupne budovaná od roku 1910.

ČOV Kežmarok je tvorená hrubým predčistením (lapač štrku, hrubé hrablice, čerpacia stanica, jemné hrablice, lapač piesku), dvoma zrkadlovo obrátenými monoblokmi, v ktorých sa nachádza primárne usadzovanie, aktivačné objemy (oxické a anoxické) a dosadzovacie nádrže, kalovým hospodárstvom (zahusťovacia nádrž, anaeróbne vyhnívanie, uskladňovanie a strojné odvodňovanie kalu a kalové polia) a plynovým hospodárstvom (dva mokré plynojemy, kotolňa a horák prebytočného plynu), nádrž na anorganický koagulant, roztok síranu železitého, ktorý sa dávkuje do prítoku na primárnu sedimentáciu.

ČOV Spišská Nová Ves

Mesto Spišská Nová Ves má v súčasnosti vybudovanú skupinovú kanalizáciu spolu s obcou Smižany. Stoková sieť je jednotná a odvádza odpadové vody do čistiarne odpadových vôd Spišská Nová Ves nachádzajúcej sa na východnom okraji mesta. Hlavné zberače sú nasledovné: Zberač A - odvádza odpadové vody z celého kanalizačného povodia na mestskú ČOV. Prechádza celou ľavobreţnou časťou mesta. Začína na Duklianskej ulici a končí v jestvujúcej ČOV. Stoka A I odvádza odpadové vody z Ferčekoviec. Zberač B - odvádza odpadové vody zo severnej časti mesta v povodí potoka Brusník. Zberač C - odvádza odpadové vody z vyvýšenej terasy povodia na pravom brehu rieky Hornád z územia ohraničeného ulicami Brezová, Lipová a Sadová. Zberač D - odvádza odpadové vody z východnej časti stredu mesta ohraničenej ulicami I. Krasku, Škultétyho, Gorazdovou a Mlynskou. Zberač E - odvádza odpadové vody z celej zástavby na pravom brehu rieky Hornád zo sídliska Mier a IBV. Tento zberač odvádza aj odpadové vody z k.ú. obce Smiţany. Zberač G - je najrozsiahlejšia kanalizácia celej stokovej siete Spišskej Novej Vsi. Odvádza odpadové vody zo sídliska Západ I a Západ II.

Technologická linka čistenia odpadových vôd pozostáva zo vstupnej čerpacej stanice a mechanického predčistenia a z biologického čistenia odpadovej vody. Mechanický stupeň tvorí nátokový žľab s hrubými ručnými hrablicami a odľahčením, vstupná čerpacia stanica, lapač štrku, lapač textílií, predaktivácia, rozdeľovací objekt so štyrmi radiálnymi usadzovacími nádržami žľab s odľahčením. Biologický stupeň čistenia tvoria dve aktivačné nádrže, rozdeľovací objekt so štyrmi radiálnymi dosadzovacími nádržami, čerpacia stanica vratného kalu, nádrž regenerácie kalu. Na tieto dva stupne čistenia nadväzuje kalové hospodárstvo, ktoré tvorí vyhnívacie nádrže, zásobné nádrže kalu, strojné odvodnenie stabilizovaného kalu so skrytou skládkou kalu a kalové polia. Bioplyn tvoriaci sa v procese anaeróbnej stabilizácie kalu je zachytávaný v plynojeme a ďalej využívaný na ohrev kalu resp. na výrobu tepla pre vykurovanie prevádzkových objektov ČOV. Zvyškový bioplyn sa spaľuje v horáku bioplynu.

ČOV Levoča

Verejná stoková sieť v meste Levoča je budovaná ako jednotná pre dažďové a splaškové odpadové vody, okrem Kežmarskej cesty, kde dažďové vody sú zvedené do potoka Rúrová. V lokalite Levoča nie je žiaden významný producent priemyselných odpadových vôd. Hlavné zberače sú nasledovné: Zberač A - slúži ako kmeňová stoka, do ktorej sú zaústené ostatné zberače a prislúchajúce stoky. Týmto hlavným zberačom sa odvádzajú mestské odpadové vody až na čistiareň odpadových vôd. Na zberači A sú vybudované dve odľahčovacie komory na odľahčenie datľových vôd do recipientu, ktorým je Levočský potok. Zberačom B je odkanalizovaná historická časť mesta Levoča. Zberač C je napojený na zberač B v priekope pred starými kasárňami. Trasa sa pred vstupom do kasárni lomí do pravého uhla, prechádza kasárenským dvorom a pokračuje ulicou Žiackou a ďalej pokračuje Kláštorskou ulicou. Zberač D vedie od napojenia od zberača A až k Levočskému potoku.

K základným stupňom celej strojne - technologickej linky pôvodnej ČOV patrili: - Prítokové potrubie hlavného zberača "A" DN 600 na území areálu ČOV Levoča s vypínacou šachtou prechádza do otvoreného žľabu ústiacemu k objektu mechanického predčistenia s hrubými hrablicami nasledovanými, dvojicou žľabov s jemnými strojne stieranými hrablicami s paralelne inštalovanými ručne obsluhovanými hrablicami, za ktorými sú inštalované paralelne dva vertikálne lapače piesku. Po mernom Venturiho žľabe je odpadová voda privádzaná do kruhovej sedimentačnej nádrže, z ktorej prechádza žľabom cez odľahčovaciu komoru do dvojice aktivačných nádrží, ktoré boli pôvodne prevzdušňované povrchovými aerátormi. Aktivačné zmiešavacie nádrže s povrchovými turbínami Sigma BSK - Gigant 2000 na prevzdušňovanie aktivačnej zmesi sú nasledované jednou kruhovou dosadzovacou nádržou. V roku 2006 bolo prevzdušňovanie aktivačnej zmesi povrchovými aerátormi nahradené prevzdušňovacím systémom tvoreným ponornými prevzdušňovacími elementmi. Tlakový vzduch do aktivačných nádrţí dodáva dvojica dúchadiel umiestnená v novej dúcharni. Čerpacia stanica kalov, reaktor anaeróbnej stabilizácie kalov miešaný pomocou bioplynu plynovými kompresormi a čerpadlami, kotolňa na zemný plyn a bioplyn, strojovňa s kalovým výmenníkom na ohrev, zásobná a zahusťovacia nádrţ kalu premiešavaná tlakovým vzduchom s odvádzaním kalových vôd, mokrý plynojem a kalové polia predstavovali relatívne ucelenú technologickú linku čistenia odpadových vôd a spracovania kalov. V roku 2003 bola stavba pôvodnej ČOV Levoča rozšírená o inštaláciu a uvedenie do prevádzky linky strojne - mechanického odvodňovania kalov. Sito - pásový lis s periférnymi obslužnými zariadeniami bol inštalovaný v miestnosti v upravenej časti budovy skladu. Súčasťou pôvodnej stavby sú okrem výstupovej veže a montovanej budovy skladu prízemné budovy s plochou strechou: komplex prevádzkovej budovy s garážami a kotolňou, budova čerpacej stanice kalov a kalových vôd, budova mechanického predčistenia, kompresorová stanica s výstupovou vežou ku kopule anaeróbneho reaktora, strojovňa plynojemu a montovaná oceľová konštrukcia skladu so súčasnou úpravou jej časti na budovu strojne - mechanického odvodňovania kalu. Recipientom pre ČOV je Levočský potok.

ČOV Hôrka

Verejná kanalizácia pozostáva z piatich stavebných objektov: hlavný zberač "O" zabezpečuje odvádzanie splaškových vôd z celej kanalizačnej siete do čistiarne odpadových vôd. Kanalizácia Kišovce odvádza splaškové vody zo starej časti Kišoviec do hlavného kanalizačného zberača. Kanalizácia Primovce odvádza splaškové vody z miestnej časti Primovce do hlavného kanalizačného zberača. Na tejto trase so 4 vetvami je aj jedna čerpacia stanica, ktorá slúži na prečerpanie splaškovej vody z nižšie položených území do vyššie položeného úseku kanalizácie. Čerpacia stanica je vybavená riadiacim systémom. Kanalizácia Ondrej odvádza splaškové vody z miestnej časti Ondrej a je napojená na kanalizáciu Primovce. Kanalizácia Hôrka odvádza splaškové vody z miestnej časti Hôrka a je napojená na kanalizáciu Ondrej. Odpadové vody aglomerácie Hôrka sú zaústené do ČOV, ktorá je lokalizovaná v miestnej časti Primovce.

Je to otvorená železobetónová nádrž z vodostavebného betónu. Na prívode je osadený hrablicový kôš a v komore sú dve čerpadlá. Z čerpacej stanice je odpadová voda čerpaná do združeného objektu na mechanické predčistenie. Dispozičné riešenie tohto objektu pozostáva z dvoch stavebných objektov. Prvým je prevádzková budova, ktorá pozostáva z velínu, dúcharne, miestnosti mechanického predčistenia a druhým objektom sú nádrže združeného objektu. Združený objekt tvorí: regenerácia, denitrifikácia, nitrifikácia, vertikálna dosadzovacia nádrž a kalojem. Vyčistené odpadové vody z ČOV Hôrka sú zaústené do vodného toku Topolecký potok.

ČOV Liptovská Teplička

V obci Liptovská Teplička bola kanalizácia vybudovaná ako kombinovaná stoková sieť s prevládajúcou splaškovou sústavou. Odpadové vody sú odvedené gravitačne na čistiareň odpadových vôd, ktorá sa nachádza severne od obce pri toku Čierny Váh.

Prvým jestvujúcim objektom na ČOV je podzemná šachta vystrojená ručnými hrablicami za ktorými nasleduje vertikálny lapač piesku priemeru 800 mm. Hrubé predčistenie ďalej pozostáva z vypínacej šachty s bočným priepadom s možnosťou obtoku ČOV a čerpacou stanicou s dvoma ponornými čerpadlami. Zo vstupnej čerpacej stanice je voda prečerpávaná do dvojkomorového lapača tuku. Po odstránení tukov a olejov voda sa zhromažďuje vzduchom premiešavanej vyrovnávacej nádrži, ktorá je odtiaľto prečerpávaná do rozdeľovacieho objektu pomocou kalového rozmeľňovacieho čerpadla v zostave 1+1. Na výtlačnom potrubí čerpadiel sa nachádza 1 ks indukčného prietokomeru. Z rozdeľovacieho objektu voda prúdi do oxického 4 komorového selektoru, ktorý je miešaný a prevzdušňovaný aeračnými elementami. Do prvej komory selektoru, okrem potrubia odpadovej vody, je zaústené aj potrubie vratného kalu. Zo selektoru voda prúdi do predradeného denitrifikačného reaktora, ktorý je miešaný 1 ks ponorným miešadlom. Z denitrifikácie prechádza voda do nitrifikácie, ktorá je prevzdušňovaná jemnobubliným aeračným systémom. Stlačený vzduch je privádzaný do aeračných elementov pomocou dúchadiel. Prevzdušňovaná odpadová voda spolu s aktivovaným kalom prúdi do vertikálnej dosadzovacej nádrže. Vyčistená odpadová voda gravitačne odteká cez obvodové odtokové žľaby do odtoku a cez výustný objekt ČOV sa vlieva do Čierneho Váhu.