Historický výber o zdravotno-inžinierskych stavbách v regióne pôsobnosti PVS, a.s.

Z histórie vodárenstva na území SR

Prvé zmienky o výstavbe vodovodov v podtatranskom regióne pochádzajú z 18. storočia, keďže bohaté spišské mestá si už v danom čase zabezpečovali výstavbu vodovodov. Medzi najvýznamnejšie historické vodovody z obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia patria vodovody v Spišskej Novej Vsi, Gelnici, Levoči, Kežmarku a vo Vysokých Tatrách. Prvým vodovodom, ktorý riešil zásobovanie mesta Poprad pitnou vodou, bol Tatranský skupinový vodovod vybudovaný v roku 1934. Prvé zmienky o vodovode v Kežmarku sú z roku 1901. Aj v Tatrách a na Spiši sa budovali vodovody už od roku 1900. Väčšina pôvodných vodovodov je už mimo prevádzky, ale nájdu sa úseky, ktoré sú staré takmer sto rokov a ešte slúžia svojmu účelu. 

Zdrojom pitnej vody pre mesto Poprad sú pramene v k.ú. Liptovská Teplička a k.ú. Spišská Teplica. V katastrálnom území Poprad sa nenachádzajú žiadne zdroje pitnej vody slúžiace pre verejné zásobovanie pitnou vodou. Prívodným potrubím skupinového vodovodu je voda dopravovaná do vodojemov rozmiestnených po obvode mesta. Vodojemy sú vzájomne poprepájané. V súčasnosti zdroje pitnej vody kryjú nároky na jej potrebu. Prívodné potrubie skupinového vodovodu použitého profilu DN 800 kapacitne postačuje, pričom aj veľkosť existujúcich vodojemov vyhovuje. Územná lokalita Poprad má k dispozícii niekoľko vodojemov. Ide o vodojem Veľká, ktorý pozostáva z troch komôr. Jedna komora akumuluje vodu pre potreby Tatramatu, jedna menšia komora slúžila pre pivovar a ďalšia menšia zásobuje pitnou vodou obyvateľov I. tlakového pásma - Matejovce, Spišská Sobota, Veľká a časť Popradu. Ďalšími sú vodojemy Kalion, Homôlka, Bôrik, Kvetnica a vodojem pri čerpacej stanici v Strážoch pod Tatrami. Tieto plnia úlohy v zásobovaní pitnou vodou pre II., III. a IV. tlakové pásmo. Pre zásobovanie priemyslu v meste Poprad prevádzkovou vodou nie je vybudovaný jednotný systém. Podľa charakteru výroby a nárokov na kvalitu prevádzkovej vody sú zdrojmi vody verejný vodovod, povrchové a podzemné vody. Podzemnú vodu z vlastných studní využívajú menšie priemyselné prevádzky s nízkymi nárokmi na množstvo prevádzkovej vody. Odpadové vody sú odvádzané jednotným kanalizačným komplexom mesta Poprad, ktorý spravuje Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. a boli čistené v mechanicko-biologickej čistiarni odpadových vôd, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1969. Situácia sa zlepšila dostavbou a sprevádzkovaním ČOV Matejovce. Samostatnú časť predstavuje delená kanalizácia na sídlisku Juh III, kde je vybudovaná delená kanalizácia a na sídlisku IBV Spišská Sobota, kde je realizovaná splašková kanalizácia. Dĺžka vodovodu je 206 km, dĺžka vodovodných prípojok je 44 km. Dĺžka kanalizácií je 66 km, dĺžka kanalizačných prípojok je 29 km. Technický stav je úmerný veku. Je nutná rekonštrukcia cca 20 - 25% sietí, najmä prípojok na vodovode. Približne 98% obyvateľstva je zásobovaných vodovodom, 87% je vybavených kanalizáciou. Veľkým problémom bola nedostatočná kapacita ČOV. Dostavbou a sprevádzkovaním ČOV Matejovce sa vyriešil problém ďalšieho rozvoja mesta z hľadiska likvidácie odpadových vôd.

Obec Veľká Lomnica je zásobovaná pitnou vodou z diaľkového privádzača Liptovská Teplička - Poprad - Kežmarok. Prívodným potrubím DN 500 je pitná voda privádzaná do vodojemu Veľká Lomnica 1x1000 m3 v lokalite Barich, s dnom vo výške 700,00 m n.m. a maximálnou hladinou 705 m n.m., z ktorého je zásobované I. tlakové pásmo vo Veľkej Lomnici a obec Huncovce. Z prívodu DN 500 Liptovská Teplička je prívodným potrubím TVL DN 200 voda privádzaná do vodojemu pre II. tlakové pásmo Huncovce 2x 1000 m3 v lokalite Smrekovec za východnou hranicou katastra obce, už v k.ú. Huncovce. Vodojem je osadený s dnom vo výške 732 m n.m. a maximálnou hladinou 736 m n.m. Tlakové pásma vo vodovodnej sústave Veľká Lomnica sú tri. Dolná hranica I. tlakového pásma je vo výške 645,00 m n.m., horná hranica 675,00 m n.m., dolná hranica II. tlakového pásma je 676,00 m n.m., horná hranica II. tlakového pásma 707,00 m n.m. Tretie tlakové pásmo do výšky 735 m n.m. je zásobované z vodojemu Huncovce prostredníctvom automatickej tlakovej stanice. Obec Veľká Lomnica je pitnou vodou zásobovaná zásobným potrubím pre I. tlakové pásmo HDPE DN 300 mm a zásobným potrubím pre 2. tlakové pásmo TVL DN 200 mm. Distribučné rozvody sú v novej zástavbe prevažne PE a HDPE DN 100 - 110 mm, v staršej zástavbe LT alebo PVC DN 100 až 160 mm. Vodovodné potrubia sú vedené sčasti pod miestnymi komunikáciami a verejnými priestranstvami a sčasti po súkromných pozemkoch obyvateľov obce. V obec je vybudovaný čiastočne jednotný a čiastočne delený kanalizačný systém na odvedenie splaškových odpadových vôd do ČOV a dažďových vôd do miestnych tokov. Odvádzanie odpadových vôd zo samotnej obce je riešené do prečerpávacích staníc a výtlačným potrubím do ČOV Poprad - Matejovce. V lokalite Nový dvor sa nachádza samostatná kanalizačná sústava a ČOV určená pre rómsku osadu, ktorej výstavba bola financovaná z fondov EÚ. Kanalizácia je vybudovaná v samotnej obci, v rekreačnej časti golfového areálu a samostatne v časti rómskej osady. Kanalizačný zberač vedený pozdĺž cesty II. triedy odvádza splaškové vody aj z Tatranskej Lomnice preto na odľahčenie kanalizačnej stoky v samotnej obci sa pripravuje dobudovanie nového kanalizačného zberača, ktorý bude priamo prepojený cez novú prečerpávaciu stanicu do ČOV Poprad - Matejovce. Kanalizáciu v obci tvoria jednotlivé stoky DN 500 a DN 300 mm a tlaková kanalizácia DN 200. Kanalizačné stoky sú vedené prevažne v koridoroch miestnych komunikácií alebo zelených pásoch miestnych ulíc. Kanalizáciu vlastní obec, spolu s ČOV ju prevádzkuje Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť Poprad okrem kanalizácie a ČOV Nový dvor. Recipientom odľahčenia DN 500 a vyčistených odpadových vôd sú rieka Poprad a Studený potok, ktorý je prítokom rieky Poprad.

Spišská Sobota vznikla v prvej polovici 12. storočia na Via magne, čiže Veľkej ceste. Po pôvodných slovanských osadníkoch prišli neskôr nemeckí kolonisti z územia južného Rýna. Mestské práva získala Spišská Sobota v roku 1271 a ako názov napovedá, v sobotu sa tu pravidelne konávali trhy. Práve vďaka trhom a remeselníkom získavalo mestečko významné postavenie. Artikuly pre najstaršie cechy súkenníkov, mäsiarov, obuvníkov - alebo po tunajšom šustrov - a krajčírov vydal poľský kráľ Žigmund August v roku 1551. Prečo poľský? Pretože v rokoch 1412 - 1772 bola Spišská Sobota v zálohu Poľska. V 15. aj 16. storočí mestečko hospodársky prekvitalo, vybudovali mestský vodovod, renesančnú radnicu aj samostatnú kamennú zvonicu. Pre zachovaný stredoveký charakter bola Spišská Sobota vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Mesto Kežmarok si nejako nikdy nepotykalo s vodou. Často bol Kežmarok zaplavený nejakou povodňou, ktorá vždy zničila časť mesta. Tak bolo v sedemnástom, dvadsiatom i v 21. storočí. V roku 1662, presne 12. augusta, voda odvliekla stromy, majere či garbiarne. O tri storočia neskôr, 24. augusta 1937 to bola ďalšia veľká povodeň, ktorá zaplavila časť mesta. Občania sa z toho dosť ťažko spamätávali, no prekonali aj túto ťažkú ranu osudu. Tú poslednú povodeň si pamätá každý z nás. V júni 2010 nás tak trochu nečakane prekvapil potok Ľubica, ktorý sa nie a nie zmestiť do svojho koryta. Snáď sme si tie zlé skúsenosti s vodných tokov už na dlhý čas vyčerpali. O tom, že Kežmarok dokázal s vodou aj spolupracovať dokazuje starodávne drevené rozvodie vodovodu z prameňa Petra - Pavla, ktoré sa postavilo ešte v roku 1495 a slúžil až do roku 1912. V roku 1912 sa zároveň začala výstavba kežmarskej kanalizácie z Kamennej bane. Ukončená bola v roku 1929. Mesto je zásobované vodou z 3 zdrojov : Liptovská Teplička, Mlynčeky - Kežmarská Biela Voda a Spišská Belá.

V máji 1972 bol uvedený do prevádzky nový zdroj pitnej vody pre skupinový vodovod - úpravňa vody Smižanská Maša s kapacitou 100 l/s a už v júli bol odstavený na 24 hodín pre znečistenie rieky Hornádu organickými látkami z potoka Vydrníčanka. ONV bola vydaná stavebná uzávera pre osadu Oľšo a pre namerané vysoké koncentrácie ortuti bola uzávera rozšírená i na ďalšie obce (Matejovce n/H, Rudňany, východná časť Markušoviec). V dvoch ZDŠ v Spišskom Podhradí sa vyskytlo viac ochorení na alimentárne nákazy. Ochorelo 79 žiakov a učiteľov na vírusovú hepatitídu. Epidemiologické šetrenie potvrdilo pôvodcu nákazy z prieniku poškodenej kanalizácie do zdroja pitnej vody a tak začala výstavba vodovodnej prípojky z verejného vodovodu v Studenci a pre Spišské Podhradie nový verejný vodovod, zachytením prameňa v Dúbrave.

Pre mesto Spišská Nová Ves a pre Spišský skupinový vodovod bol v roku 1981 dokončený privádzač pitnej vody z Liptovskej Tepličky. Vroku 1983 sa zabezpečilo doplnenie zdrojov podzemnej vody pre Spišský skupinový vodovod a to hydrogeologický vrt v lokalite Teplično pri Betlanovciach. V roku 1986 začala provizórna dodávka pitnej vody do siete Spišského skupinového vodovodu z ÚV Veľká Biela Voda. 

V roku 1987 boli upravené HG-vrty v Levočskej doline, 3 z nich boli napojené na sieť verejného vodovodu pre Levoču. Dobročinnosťou sa nazýva socha v parku, ktorú znázorňuje žena, podávajúca dieťaťu kúsok chleba. Socha s fontánou bola postavená z peňazí, ktoré venoval mestu Gustáv Herman - vážený občan Levoče, mecén a obchodník, na zavedenie verejného vodovodu. Jeho jedinou podmienkou bolo, aby voda z fontány tiekla na všetky strany tak, akoby mala prúdiť na všetky strany dobrota a láska zo sŕdc občanov mesta. 

V roku 1939 sa postupným budovaním ciest stávala Spišská Belá skutočným "mestom". Rozvoju mesta prospela aj výstavba výbojkového osvetlenia a v roku 1932 zavedenie mestského vodovodu. Veľkým sklamaním pre obyvateľov bol dopad zákona č. 171/1943, ktorým bolo Spišskej Belej odňaté právo označenia "mesto". Po takmer 700 rokoch existencie mesta sa tak Spišská Belá zmenila na obec. Michal GREISIGER - lekár, prírodovedec, botanik, zoológ, archeológ, paleontológ, Dr. med - V roku 1878 sa usadil v Spišskej Belej ako praktický lekár a úradný lekár tabakovej továrne v Spišskej Belej. Venoval sa hlavne zdravotníckej osvete, prispel k vybudovaniu kanalizácie v meste Spišská Belá a rozvoju turistiky. V archíve Mesta Spišská Belá sú dostupné projekty mestského vodovodu z roku 1897 - originál v mierke 1 : 2880. 

No už v roku 1883, tesne pri východnom Všetci autori, ktorí doteraz skúmali stavebný vývoj Štrbského Plesa sa zhodujú v tom, že novým, významným impulzom pre rozvoj stavebných aktivít v osade bol rok 1885, kedy výnosom, ktorý podpísal vtedajší ministerský predseda a minister vnútra Koloman Tisza dňa 4. apríla 1885, vyhlásili Štrbské Pleso za kúpele. Liečili v nich málokrvnosť, astmu. Vodu pre liečebný dom prečerpávali z plesa cez rezervoár vo vežovitej prístavbe, odkiaľ tiekla samospádom do kúpeľní v kúpeľnom dome a použitú znovu vypúšťali do plesa.  Význam kúpeľného domu sa stratil po roku 1906, kedy v novootvorenom Grandhoteli bol v jeho suteréne vybudovaný aj vodoliečebný ústav s modernými kúpeľňami a poskytovaním procedúr pod lekárskym dozorom. Na mieste bývalého kúpeľného domu sa v súčasnosti nachádza zanedbaný dolný tenisový kurt pri jazere. Pitnú vodu spočiatku dovážali z prameňa, južne od plesa. Narastajúca spotreba však vyžadovala väčší zdroj, najmä však jednoduchšiu dodávku a preto v roku 1886 začali budovať vodovod z Mlynickej doliny. Jeho výstavbu dokončili až v roku 1905. Splašky však odvádzali ešte ďalších päť desaťročí do žúmp, alebo trativodmi do podložia. V roku 1904 bol na Štrbskom Plese otvorený už aj poštový a telegrafný úrad, rozšíril sa výber ponúkaných tovarov v obchode a zaviedlo sa acetylénové osvetlenie a hľadala sa možnosť elektrifikácie osady. Osada dostala vodovod a mohla sa pochváliť novoupraveným parkom.

JRD Stará Ľubovňa založené 28.8.1952 sa 1.10.1953 rozpadlo. Po oslobodení bola zavedená autobusová doprava /1953/, elektrická sieť /1958/, verejné osvetlenie /1959/, vodovod /1963/, miestny rozhlas /1963/ a postavené mosty, chodníky, prírodný amfiteáter, nové rodinné domy, pamätník osloboditeľom, budova Jednoty SD /1955/, regulovaný potok /1977/ a ďalšie stavby.

Výročné správy